Už mi je hej,
veď cesta moja beží,
kam na jar mieri
divých husí let.
Už je tu čas,
keď z jabloní kvet sneží
a z blízkej lúky
tuho vonia med.
Domov ma vedú
prvé tajné vrásky,
dnes iným nechám
diaľok vábnych klam.
Zabudnem rád
na všetky márne lásky
a cudzím mestám
ľahko zbohom dám.
Keď sa vrátim unavený,
víno, spev i krásne ženy,
na dlhý čas
všetko nechám tak.
Pôjdem v tráve bosou nohou,
oblúk dúhy pod oblohou,
po rokoch zas
nasýti mi zrak.
Už mi je hej,
veď kroky moje víta,
slnečné ráno
z otvorených vrát.
Krajina detstva
v objatí hôr skrytá,
to je ten kút,
kam vraciam sa tak rád.
Keď sa vrátim unavený,
víno, spev i krásne ženy,
na dlhý čas
všetko nechám tak.
Pôjdem v tráve bosou nohou,
oblúk dúhy pod oblohou,
po rokoch zas
nasýti mi zrak.
Už mi je hej,
veď kroky moje víta,
slnečné ráno
z otvorených vrát.
Krajina detstva
v objatí hôr skrytá,
to je ten kút,
kam vraciam sa tak rád.
To je ten kút,
kam vraciam sa tak rád,
to je ten kút,
kam vraciam sa tak rád,
to je ten kút,
kam vraciam sa tak rád.
|
Karol Konárik:
Ac/dc:
