Jarný dážď,
má nás dávno rád,
má nás dávno rád,
má nás rád.
Jarný dážď,
dá nám kľúč od vrát,
dá nám kľúč od vrát,
tajných vrát.
Jarný dážď,
nápadov bláznivých,
miesto sĺz,
pár kvapiek žiarivých.
Letný deň,
ten prvý, ktorý dávno
už zoschnutý je
v herbári.
Práve ten,
krásny letný deň,
nežný ako úsmev
na tvári.
Ten mi vráť,
iba ten mi vráť,
deň priezračný,
deň zázračný.
Viem veľmi dobre aká si,
viem, kde sa túlaš, s kým asi,
však s tebou v každom počasí
chcem ísť.
Keď skrývaš si tvár za vlasy,
keď vietor s lístím zápasí,
ja s tebou v každom počasí,
chcem ísť.
Vietor nám
privial z diaľky,
privial z diaľky
pieseň jesennú.
Vietor nám
spieval celú noc,
celú dlhú noc
bezsennú.
Spieval nám
o listoch zvädnutých,
pieseň tú,
čo mizne ako vzdych.
Biely sneh,
zachová zástup stôp,
zástup našich stôp
túlavých.
Biely sneh,
bude nám perinou,
ľahkou perinou
v stromoch bútľavých.
Biely sneh,
zvonivý,
biely sneh,
žiarivý.
Viem veľmi dobre aká si,
viem, kde sa túlaš, s kým asi,
však s tebou v každom počasí
chcem ísť.
Keď skrývaš si tvár za vlasy,
keď vietor s lístím zápasí,
ja s tebou v každom počasí
chcem ísť.
|