Zdena: Je to len mámenie,
nič záväzné,
no vážne nie.
Len vánok slov,
pár pohľadov,
nájsť cudziu dlaň
dlaňou nesmelou,
v tej piesni znie
aj lúčenie.
Tak, čo si počať s tou
zvláštnou hrou,
prchavou.
Tak, čo s tým snom,
čo slúži dvom,
ten, kto má cit,
už vytušil, už vie,
v tej piesni znie
kruté lúčenie.
Spolu:
V dlhých tmách až do svitania
budú kriesiť v prázdnych dlaniach
lásky tieň.
Zdena: Ja, ale viem
hviezdny prach
už dávno zmizol v tmách.
Už odchádza ten čas,
ten vánok slov,
pár pohľadov.
Veď bol to len
ich krásny sen,
sen rúk, sen úst
a zostáva len púšť,
v tej piesni znie
kruté lúčenie.
Spolu:
V dlhých tmách až do svitania
budú kriesiť v prázdnych dlaniach
lásky tieň.
Zdena: Ja, ale viem,
hviezdny prach
už dávno zmizol v tmách.
|