S jesenným lístím žltnú letá
a biele zimy strieda jar,
z popola vstal a k hviezdam lieta,
človek, čo mení sveta tvár.
Noc zavrel na sedmoro zámkov,
aby sa ráno narodilo z tiem,
do skál i do kaluže
zasadil prvé ruže,
aby vždy krajšia bola rodná zem.
Tridsať ruží červených
dvíham ako most,
dúhu našich pesničiek
ľuďom pre radosť.
Tridsať ruží červených
vonia z našich snov,
vonia z našich jarí,
dobre sa nám darí
s čistým nebom nad hlavou,
s čistým nebom nad hlavou.
Po rušnom lete jeseň tichá,
po zimných dňoch k nám chodí jar,
pod modrým nebom voľne dýcha,
človek, čo mení sveta tvár.
Otvoril kľúčom sedem zámkov,
aby sa ráno narodilo z tiem,
aby zas kvitli kvety,
ruže i margaréty
a stále krajšia bola rodná zem.
Tridsať ruží červených
dvíham ako most,
dúhu našich pesničiek
ľuďom pre radosť.
Tridsať ruží červených
vonia z našich snov,
vonia z našich jarí,
dobre sa nám darí
s čistým nebom nad hlavou,
s čistým nebom nad hlavou.
|