Sedím tu sama pri sviečkach
a privoniavam k ruži,
kto takúto noc neprečká,
lepšiu si nezaslúži.
Všetko sa stalo omylom,
bolo to rozpačité,
milovanie sa skončilo,
zabudnite.
Sedím tu sama pri víne,
ktosi to víno načal,
tma si ma k sebe privinie
a potom ďalej kráča.
Márne sa trápim s presilou
tieňov, čo vládnu v byte,
milovanie sa skončilo,
zabudnite.
Nijaký smútok nie je presný,
vždy je v ňom niečo neurčité,
spravte si v duši miesto pre sny,
zabudnite.
Ak sa zdá, že vás drží reťaz,
to nie je reťaz, iba nite,
prebuďte v sebe večné dieťa,
zabudnite.
Sedím tu sama, cítim chlad,
čo z tmavých kútov trčí,
ako má krásne človek stáť,
kým sa to nenaučí.
Vo svete nočných motýľov
sú všetky farby skryté,
milovanie sa skončilo,
zabudnite.
Nijaký smútok nie je presný,
vždy je v ňom niečo neurčité,
spravte si v duši miesto pre sny,
zabudnite.
Ak sa zdá, že vás drží reťaz,
to nie je reťaz, iba nite,
prebuďte v sebe večné dieťa,
zabudnite.
Sedím tu sama pri sviečkach,
privoniavam k ruži,
kto takúto noc neprečká,
lepšiu si nezaslúži.
Všetko sa stalo omylom,
bolo to rozpačité,
milovanie sa skončilo,
zabudnite,
milovanie sa skončilo,
zabudnite.
|
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
