Prečo vždy na jeseň
padajú listy,
letný čas vystrieda
chladný a hmlistý.
Detské hry pri ohni
ožijú znova,
spomienky na tie dni
sú neznáme slová.
Keď snehom pokrytá
krajina volá,
keď v starom kozube
zapraská smola.
Z rozprávok čarovných
od starej mamy
prichádza bohatier,
tak dobre známy.
Čas všetko ovláda,
počíta roky,
oddialil spomienku
na prvé kroky.
Vymyslel kolísku,
vymyslel hroby,
rozdelil kalendár
na ročné doby.
Čas všetko ovláda,
počíta roky,
oddialil spomienku
na prvé kroky.
Vymyslel kolísku,
vymyslel hroby,
rozdelil kalendár
na ročné doby.
Na jar zas objatia
zelenej trávy,
púpavy odvážne
dvíhajú hlavy.
Dvojica milencov
z iného sveta,
myseľ tam v oblakoch
svojvoľne lieta.
Slnko sa utopí
v zrkadle vody,
horúce chodníky,
horúce schody.
Tieň stromu na chvíľu
každého schová,
dnes, zajtra, o týždeň
a o rok znova.
Čas všetko ovláda,
počíta roky,
oddialil spomienku
na prvé kroky.
Vymyslel kolísku,
vymyslel hroby,
rozdelil kalendár
na ročné doby.
Čas všetko ovláda,
počíta roky,
oddialil spomienku
na prvé kroky.
Vymyslel kolísku,
vymyslel hroby,
rozdelil kalendár
na ročné doby.
La la la la ...
|