Píšem ti, Praha, do škovránčej piesne,
namiesto slov a vzletných metafor,
ozveny z dolín, šum i ticho lesné,
píšem ti pozdrav zo slovenských hôr.
Nesiem ti Liptov v nehe lúčnych kvetov
i Zemplín, ktorý vonia obilím,
nesiem ti skúpe horehronské leto
i bielu krásu podpolianskych zím.
Zložím ti do kytice
oravské drevenice,
z kysuckých vŕškov
biele sviece briez.
A k tomu ešte malé
tatranské pastorále,
encián riek
i drobné mince plies.
Vodíš ma, Praha, lesom svojich veží
a vzácnym teplom hreje ma tvoj dych,
kým v starom, dobrom orloji čas beží,
pôjdeme spolu do dní slnečných.
Vodíš ma, Praha, lesom svojich veží
a vzácnym teplom hreje ma tvoj dych,
kým v starom, dobrom orloji čas beží,
pôjdeme spolu do dní slnečných,
spolu do dní slnečných.
|