Kde sú tie Tvoje nebesá,
prezraď nám, Bože milý,
nech každý z nás to dozvie sa,
aby sme neblúdili.
Prezraď nám, kde je krajina,
kde sa raz všetci stretnú,
tá jedinečná, jediná,
len nevidená pre tmu.
Čochvíľa sneh zas napadne
a skryje všetku hlinu,
čo bolo očiam nápadné
skryje sa pod hlbinu.
Čoskoro stromy zelené
zašumia sviežim listom,
aj smrť má svoje brieždenie,
to čisté na nečistom.
Prezraď nám, Bože, kde je dom,
najväčší z Tvojich chrámov,
kam nedá vojsť sa podchodom,
len veľmi úzkou bránou.
Prezraď nám kameň na ceste,
aj hniezdo hada v tráve,
neviditeľné rázcestie,
aj chodník k Tvojej sláve.
Čochvíľa sneh zas napadne
a skryje všetku hlinu,
čo bolo očiam nápadné
skryje sa pod hlbinu.
Čoskoro stromy zelené
zašumia sviežim listom,
aj smrť má svoje brieždenie,
to čisté na nečistom.
Ó, ó, ó ...
Preto je iná, vždy je tým,
čím až sa zajtra stane,
je našim svedkom očitým,
nesúď nás prísne, Pane.
Čochvíľa sneh zas napadne
a skryje všetku hlinu,
čo bolo očiam nápadné
skryje sa pod hlbinu.
Čoskoro stromy zelené
zašumia sviežim listom,
aj smrť má svoje brieždenie,
to čisté na nečistom.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
