Máme tu leto, vážená,
a voda je zázračne modrá
a chodíme dokonca na tú istú pláž,
ha, ha, ja to viem, ale ty si to nevšímaš.
Už je jún, voda to vie,
už je jún, voda už láka,
už je jún a každá mláka
plážou dnes býva.
Už je jún, vravíš mi nie,
už je jún, tropické klíma,
už je jún a ty si príma
chladná a zívaš.
Slnko hreje, letu je tu,
vidím tvoju prísnu tetu,
je mi to zlé a tak.
Musím s dušou plnou triesok
ďalej šliapať ostrý piesok,
načisto zúfalý.
Miesto tvojej siluety,
vidím pohľad tvojej tety,
je mi to zlé a tak.
Nestačí ti tvoja teta,
že som spoznal tohto leta,
čo sú to úpaly.
Už je júl, voda už vrie,
už je júl, voda je svieža,
už je júl a každá spieža
plážou dnes býva.
Už je júl, vravíš mi nie,
už je júl, piesok je láva,
už je júl a ja sa vzdávam,
si chladná a zívaš.
Slnko hreje, letu je tu,
vidím tvoju prísnu tetu,
je mi to zlé a tak.
Nechcem s dušou plnou triesok
ďalej šliapať ostrý piesok,
načisto zúfalý.
Miesto tvojej siluety,
vidím pohľad tvojej tety,
je mi to zlé a tak.
Nestačí ti tvoja teta,
že som spoznal tohto leta,
čo sú to úpaly.
Už je júl, voda už vrie,
už je júl, voda je svieža,
už je júl a každá spieža
plážou vždy býva.
Už je júl, vravíš mi nie,
už je júl, piesok je láva,
už je júl a ja sa vzdávam,
si chladná a zívaš.
Tududu jády dap ...
Už je júl, voda už vrie,
už je júl, voda je svieža,
už je júl a každá spieža
plážou dnes býva.
Už je júl, vravíš mi nie,
už je júl, piesok je láva,
už je júl a ja sa vzdávam,
si chladná a zívaš,
tak dosť, zívaš.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Ivan Krajíček:
Helena Blehárová:
