Pozrel som sa späť,
len som sa pozrel späť,
hoc veľmi sa to nesluší.
Mala šestnásť liet,
len šestnásť mala liet
a od rozpakov
zčervenala až po uši.
Pozrel som sa späť,
späť na tých šestnásť liet,
hoc normálne to nerobím.
Od tej chvíle niet,
už pre mňa inej niet,
myslím na ňu, snívam o nej,
len o nej hovorím.
Dôvody mám,
byť hneď jej pravý ideál,
dôvody mám,
kupovať jej tulipány.
Dôvody mám,
vlastne som ich len do dnes mal,
dnes ich má môj známy.
Pozrel som sa späť,
len som sa pozrel späť,
tak ako každý iný muž.
Má osemnásť liet,
už má osemnásť liet
a červený je na nej
nanajvýš tak rúž.
Pozrel som sa späť,
späť na tých zopár liet,
len tak, len čírou náhodou.
Hrôza pomyslieť,
je skazený ten svet,
dva roky som jej býval verný,
dnes iný chodí s ňou.
Dôvody mám,
vlastne som ich len do dnes mal,
dnes ich má môj známy.
Pozrel som sa späť,
len som sa pozrel späť,
tak ako každý iný muž.
Má osemnásť liet,
už má osemnásť liet
a červený je na nej
nanajvýš tak rúž.
Pozrel som sa späť,
späť na tých zopár liet,
len tak, len čírou náhodou.
Hrôza pomyslieť,
je skazený ten svet,
dva roky som jej býval verný,
dnes iný chodí s ňou,
dnes iný chodí s ňou,
dnes iný chodí s ňou,
s ňou, s ňou.
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
