Mám rád ten kraj s vôňou lúk,
šum bielych briez, slnka lúč,
rád cítim máj z útlych rúk,
mám v ríši snov z púpav kľúč,
mám rád ten kút, známu tvár,
dlaň láskavú, vrások pár.
Hraj mi, hraj, rodný kraj,
pieseň tú, čo poznám z detských liet,
tak mi hraj, len mi hraj,
pieseň tú, nad ktorú krajšej niet.
A tichá rieka
nech nenarieka,
veď prídem zas.
Hraj mi, hraj, rodný kraj,
pieseň tú, čo poznám z detských liet,
tak mi hraj, len mi hraj,
pieseň tú, nad ktorú krajšej niet.
A tichá rieka
nech nenarieka,
veď prídem zas.
Striebro padá do vlasov,
čas nemá čas, uteká,
zem skryla chlieb do klasov,
znie pieseň rúk odveká,
píšem rým v tieni smrekov,
ten pretrvá sto vekov.
Hraj mi, hraj, rodný kraj,
pieseň tú, čo poznám z detských liet,
tak mi hraj, len mi hraj,
pieseň tú, nad ktorú krajšej niet.
A tichá rieka
nech nenarieka,
veď prídem zas.
Hraj mi, hraj, rodný kraj,
pieseň tú, čo poznám z detských liet,
tak mi hraj, tíško hraj,
pieseň tú, nad ktorú krajšej niet.
A tichá rieka
už nenarieka,
prišiel som zas.
Striebro padá do vlasov,
čas nemá čas, uteká,
zem skryla chlieb do klasov,
znie pieseň rúk odveká,
píšem rým v tieni smrekov,
ten pretrvá sto vekov.
Píšem rým v tieni smrekov,
ten pretrvá sto vekov.
|