Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že pod nami
počujem spievať deti
v predsieni svojho života.
Akoby chvíľami
útlymi prstami
na ráno sám život zaklopal.
Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že počujem
pieseň, čo znie vždy v ženách
na prahu dvier ich poslania.
Akoby chvíľami
plakali pod nami
deti árie čakania.
Všimni si tú chvíľu,
tú zvláštnu chvíľu,
to sa zo spánku prebúdza jar.
Svojim deťom bosým
prvé slzy rosy,
utiera otec, pán kalendár.
Všimni si tú chvíľu,
tú krásnu chvíľu,
to sa z tmy život prediera von.
To zem v mene lásky
znáša údel matky,
počuješ jej tichý, vrúcny ston.
Ú, ú, ú, jé.
Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že prišla jar,
počujem spievať marec
v predsieni svojho života.
Akoby chvíľami
útlymi prstami
na ráno sám život zaklopal.
Všimni si tú chvíľu,
tú zvláštnu chvíľu,
to sa zo spánku prebúdza jar.
Svojim deťom bosým
prvé slzy rosy,
utiera otec, pán kalendár.
Všimni si tú chvíľu,
tú krásnu chvíľu,
to sa z tmy život prediera von.
To zem v mene lásky
znáša údel matky,
počuješ jej tichý, vrúcny ston.
Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že prišla jar,
počujem spievať deti
v predsieni svojho života.
Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že prišla jar,
počujem spievať deti
v predsieni svojho života.
Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že prišla jar,
počujem spievať deti
v predsieni svojho života.
Ó, ó, ó,
Postoj na chvíľu,
zdá sa mi, že prišla jar,
počujem spievať deti
v predsieni svojho života.
|
Marcela Molnárová:
Marcel Berky:
