Cez súmrak zahmlený
mi svieti tvár,
snáď sa ešte vráti
mi raj.
To v smútku uľaví
mi hlas gitár,
snáď i dupot nôh
mojich stád.
Nehorí, nehorí,
pre mňa zrak jej nehorí,
hovorí, hovorí,
že mne dá len chlad.
Za súmrak zahmlený
sa stráca tvár,
viem, že ja ju stále
mám rád.
Ú, ú, ú ...
Nehorí, nehorí,
pre mňa zrak jej nehorí,
hovorí, hovorí,
že mne dá len chlad.
Za súmrak zahmlený
sa stráca tvár,
viem, že ja ju stále
mám rád.
|