Častokrát sa v spomienkach
vraciam späť do detských liet,
ako sme sa hrali, keď
chcel si mi vždy nahnať strach.
Bang bang, si strieľal ty,
bang bang, kolt nabitý,
bang bang, len z dreva bol,
bang bang, aj tak ma zasiahol.
Potom dlho plynul čas,
vyrástli sme z detských hier,
preč je strach aj revolver,
iba ty sa so mnou stále hráš.
Tvoj nežný tón,
tvoj hlas, znie výsmechom,
tvoj hlas, sám nechápeš,
tvoj hlas, jak ma ním zasiahneš.
To už nie je iba hra,
prečo čakať do zajtra,
s tým, čo dnes už plodí zlo,
čo sa včera skončilo.
Hej, hej, hej, hej.
Častokrát sa v spomienkach
vraciam späť do detských liet,
do čias, keď som mala päť,
častokrát sa vraciam v spomienkach.
Mala som strach,
bang bang, a ešte dnes,
bang bang, ma v spomienkach,
bang bang, do srdca zasiahneš.
|