Túžim spievať ako spieva voda,
v ktorej biely mesiac zasvieti,
chodiť skromne ako verše chodia
každý večer po schodíkoch pamäti.
Vzlietnuť v sebe ako motýľ vzlietol,
celkom všedne, celkom bez pózy
a byť jemná ako babie leto,
čo sa išlo ráno umyť do rosy.
Stále túžim taká byť,
nie vždy sa to ale darí,
roztrhne sa občas niť,
rozpaky sa zjavia v tvári
vážneho publika
a cieľ stále uniká.
Hoci vždy som chcela žiť
podľa celkom jasnej čiary,
v piesni citom zažať vtip,
nielen na pár krátkych minút,
stále túžim taká byť,
s dychom piesne celkom splynúť.
Á, á, á ...
Túžim spievať ako spieva voda,
v ktorej biely mesiac zasvieti,
chodiť skromne ako verše chodia
každý večer po schodíkoch pamäti.
Vzlietnuť v ľuďoch ako motýľ vzlietol,
potkýňať sa bosá o trávu
a v tej tráve spievať ako vietor,
bez nárokov na potlesk a na slávu.
Stále túžim taká byť,
nie vždy sa to ale darí,
roztrhne sa občas niť,
rozpaky sa zjavia v tvári
vážneho publika,
raz však pieseň zabliká.
Veď vždy znova túžim žiť
podľa celkom jasnej čiary,
v piesni citom zažať vtip,
nielen na pár krátkych minút,
stále túžim taká byť,
s dychom piesne celkom splynúť.
Á, á, á ...
|