Michal: Zo štyroch ročných období,
mám zimu tajne rád,
iskrenie hviezd i oblohy,
aj sneh, čo všade nepadá.
Janko: Už dávno sa chcem opýtať,
len teba, ak to smiem,
sú noci, keď sa nedá spať
a láskou chvie sa celá zem.
Michal: To je ten čas, čo odklína,
tú večnú krásu v nás
a kraj, čo tíško usína,
zalieva zvláštny, čistý jas.
Janko: Už dávno chcem ti povedať,
ten zázrak viem, že je,
v dedinách sneží do záhrad,
rozprávkou dýcha celý svet.
Spolu: Zas počuť známe zvony,
znejú zo všetkých pútnikov,
k modlitbe hlavu skloním,
zašepkám vám pár vrúcnych slov.
Všetkých, čo sú dnes sami,
v slávnostnej chvíli zrodenia,
posolstvo lásky chráni,
pošli ho ty a s tebou ja
a s tebou ja,
pošli ho ty a s tebou ja.
Michal: Keď príde ten čas vianočný,
zas tvoju dušu mám,
zázrakom minút polnočných
chcem cítiť tvoju detskú dlaň.
Janko: Až budem veľký, ja to viem,
v tú noc ty so mnou budeš bdieť
a keď sa náhle pohne zem
vianočná pieseň začne znieť.
Spolu: Zas počuť známe zvony,
znejú zo všetkých pútnikov,
k modlitbe hlavu skloním,
zašepkám vám pár vrúcnych slov.
Všetkých, čo sú dnes sami,
v slávnostnej chvíli zrodenia,
posolstvo lásky chráni,
pošli ho ty a s tebou ja
a s tebou ja,
pošli ho ty a s tebou ja.
Spolu: Zas počuť známe zvony,
znejú zo všetkých pútnikov,
k modlitbe hlavu skloním,
zašepkám vám pár vrúcnych slov.
Všetkých, čo sú dnes sami ...
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
