Júlia, Júlia, Júlia.
Oči ti planú,
si z prvých dám,
si obraz pestrý,
čo zvádza k hrám.
Orion zháša
svoj lampión,
zbytočne kráčal
ten chlapec snom.
V srdci mal Rómeo
len svoj žiaľ,
ulica pohltila
márnivú Júliu.
S gitarou Rómeo
iba lkal,
pán Shakespeare,
Júlie predsa dnes už nežijú.
Oči ti planú,
si z prvých dám,
si obraz iba,
čo zvádza k hrám.
Orion hasne
a je to vlastne
smiešne chcieť teba
viac než ten rám.
V srdci mal Rómeo
len svoj žiaľ,
ulica pohltila
márnivú Júliu.
S gitarou Rómeo
iba lkal,
pán Shakespeare,
Júlie predsa dnes už nežijú.
Oči ti planú,
si z prvých dám,
si obraz iba,
čo zvádza k hrám.
Orion hasne
a je to vlastne
smiešne chcieť teba
viac než ten rám,
viac než ten rám,
božská Júlia.
|