Po meste moja pieseň chodí,
vôbec neviem s kým a kam,
po meste moja pieseň chodí
a ja za ňou utekám.
Hľadá si moje biele tričko,
na nohách tenisky má,
odišla mi električkou,
o chvíľu bude už tma.
Svoju pieseň v bielom tričku
dnes musím nájsť,
svoju pieseň v bielom tričku
dnes musím nájsť.
Po meste moja pieseň chodí,
viem, že ju to nenudí,
po meste moja pieseň chodí,
usmieva sa na ľudí.
Je raz taká od prírody,
neznáša zapnutý zips,
ušla mi a mestom chodí,
skrátka, chce sa jej žiť.
Svoju pieseň v bielom tričku
dnes musím nájsť,
svoju pieseň v bielom tričku
dnes musím nájsť.
Jediné želanie dnes mám,
hrať pieseň v bielom tričku vám,
preto za ňou utekám,
preto pátram, hľadám, volám.
Svoju pieseň v bielom tričku
musím nájsť,
svoju pieseň v bielom tričku
musím nájsť.
A zrazu vidím na plagáte
zopár tvárí, zopár mien
a náhle viem, že už ju máte,
dnes a potom každý deň.
Už sme v sále, stíchli svetlá,
voľného miesta tu niet,
moja pieseň ku vám vzlietla,
prišla k vám z pódia znieť.
Svoju pieseň v bielom tričku
viac nehľadám,
svoju pieseň v bielom tričku
viac nehľadám.
Jediné želanie dnes mám,
hrať pieseň v bielom tričku vám,
za vami s ňou utekám,
s ňou vás hľadám, volám, volám.
Svoju pieseň v bielom tričku
pre vás hrám,
svoju pieseň v bielom tričku
pre vás hrám,
svoju pieseň v bielom tričku
pre vás hrám.
Svoju pieseň v bielom tričku
viac nehľadám,
svoju pieseň v bielom tričku
viac nehľadám.
svoju pieseň v bielom tričku
viac nehľadám.
Mám svoju pieseň v bielom tričku
a tú dnes len pre vás hrám,
mám svoju pieseň v bielom tričku
a tú dnes len pre vás hrám,
mám svoju pieseň v bielom tričku
a tú dnes len pre vás hrám ...
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
