Pochytila
lásky sila
moje srdce, vážení.
Že aj žila
krv mi pila,
keď mi milá uverila,
že som bez nej stratený.
Mal som vtedy dvadsaťdva,
nie rozum ako dnes,
nie rozum ako dnes,
nie rozum ako dnes,
keď som plný túžob išiel
na jej prvý ples,
hej, na jej prvý ples,
na jej prvý ples.
Nesmelo sme nadviazali
reči pohľadom
a za týždeň v mraze došlo
k prvým vohľadom.
Potom zrazu, skôr než zmizli
z listov stopy sriene,
kráčali sme spolu dolu
zo sobášnej siene.
Mal som vtedy dvadsaťdva,
nie rozum ako dnes,
nie rozum ako dnes,
nie rozum ako dnes,
ja plesal som, že prestal som
byť vtedy mládenec,
hej, vtedy mládenec,
hej, vtedy mládenec.
Od tej doby,
čo sa robí,
v mojom srdci, vážení.
Púšť jak Gobi,
tá ho zdobí,
ani čoby lásky droby
vraveli: Buď bez ženy.
Mať tak znovu dvadsaťdva
a rozum ako dnes
a rozum ako dnes,
rozum ako dnes,
nebol by som nikdy išiel
na jej prvý ples,
hej, na jej prvý ples,
na jej prvý ples.
Mohol som sa obísť
aj bez rečí pohľadom,
nebolo by nikdy došlo
ani k vohľadom.
Ale takto, skôr než zmizli
z listov stopy sriene,
kráčali sme spolu dolu
zo sobášnej siene.
Mať tak znovu dvadsaťdva
a rozum ako dnes,
rozum ako dnes
a rozum ako dnes,
dnes by som bol zase voľný
ako mládenec,
hej, ako mládenec,
hej, ako mládenec.
Kráčali sme spolu dolu
zo sobášnej siene.
Mať tak znovu dvadsaťdva
a rozum ako dnes
ach, rozum ako dnes,
rozum ako dnes,
dnes by som bol zase voľný
ako mládenec,
hej, ako mládenec,
hej, ako mládenec.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Helena Blehárová:
