Zámky
Hádžem žabky do jazera,
Kým moje sny ma míňajú,
Nikdy som nevedela, čo so životom,
Ale myslím, že to chcem skúsiť.
Občas je to lepšie, občas horšie,
Občas to lieči, občas to ubližuje.
Tak zakrič do rána, kedykoľvek začne na mňa svitať,
Je to tá chvíľa, keď si začínam myslieť,
Že niektoré zámky ležia ďaleko pod morom.
Vždy si hovoril, že to bude dlhé leto,
A teraz je tu a ja nemôžem preraziť ľady v tej studenej vode.
Občas je to lepšie, občas horšie,
Občas to lieči, občas to ubližuje.
Tak zakrič do rána, kedykoľvek začne na mňa svitať,
Je to tá chvíľa, keď si začínam myslieť,
Že niektoré zámky ležia ďaleko pod morom.
Tak zakrič do rána, kedykoľvek začne svitať,
Je to tá chvíľa, keď si začínam myslieť, že život je záhada.
Mesačný svit tak dlho vydrží, kedykoľvek na mňa svieti,
So silou rozdeliť oceán,
Zistím, že môj zámok leží ďaleko pod morom. |
