Ahoj,
stojíš v mojich dverách,
nikto iný tu nieje,
okrem teba a mňa,
ok,
poď predsa poprvýkrát dovnútra,
zvyšok pojde sám od seba,
v izbe 483.
Tu vnútri,
nieje nikdy nesprávny deň,
svetlo prichádza od minibaru,
a zajtra tu tiež nebude jasno,
vitaj v hotelu.
Chceli sme sa len rozprávať,
a teraz tu ležíš,
a ja ležím vedľa,
rozprávanie,
rozprávanie...
Poď sem,
nebudeme vyrušovaný,
to som už zariadil,
Nevyrušovať!
Je jedno,
kde budeme zajtra,
svet je teraz tu vnútri,
zase ťa tam položím.
Počúvam ťa,
vidím tvoju tvár,
tvoje pery sa otvárajú,
rozprávaj pomaly,
prosím nie tak rýchlo,
vitaj v hotelu.
Chceli sme sa len rozprávať,
a teraz tu ležíš,
a ja ležím vedľa,
rozprávanie,
rozprávanie, rozprávanie,
rozprávanie...
Pred dverami alarm,
celý svet volá,
všetko sa na mne strháva,
nechcem s nikým iným okrem teba,
rozprávanie, rozprávanie...
Chceli sme sa len rozprávať,
a teraz tu ležíš,
a ja ležím vedľa,
rozprávanie,
rozprávanie...
Chceli sme sa len rozprávať,
a teraz tu ležíš,
a ja ležím vedľa,
rozprávanie,
rozprávanie, rozprávanie,
rozprávanie...rozprávanie...rozprávanie,
rozprávanie...rozprávanie...rozprávanie,
rozprávanie...rozprávanie...rozprávanie...
|