Múr, na ktorý písala veštica,
je popraskaný v spojoch,
na tomto napísanom rozsudku smrti,
sa slnečný lúč žiarivo trblieta...
Keď je každý človek odmietnutý,
s jeho nočnými morami a s jeho snami,
nikto nepoloží vavrínový veniec,
ak ticho prehluší výkriky...
Zmätenosť bude napísané na mojom náhrobnom kameni,
ak sa plazím popraskanou a rozbitou cestou,
ak to uskutočníme,
môžeme všetci sedieť otočení chrbtom a smiať sa...
Ale obávam sa, že zajtra budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať...
Medzi železnými bránami osudu,
semienka času boli zasiate,
a boli zalievané skutkami tých,
ktorí poznali a boli poznaní...
Vedomosti sú hrozivý priateľ,
ak nikto nestanoví pravidlá,
vidím osud celého ľudstva,
je v rukách bláznov...
Múr, na ktorý písala veštica,
je popraskaný v spojoch,
na tomto napísanom rozsudku smrti,
sa slnečný lúč žiarivo trblieta...
Keď je každý človek odmietnutý,
s jeho nočnými morami a s jeho snami,
nikto nepoloží vavrínový veniec,
ak ticho prehluší výkriky...
Zmätenosť bude napísané na mojom náhrobnom kameni,
ak sa plazím popraskanou a rozbitou cestou,
ak to uskutočníme,
môžeme všetci sedieť otočení chrbtom a smiať sa...
Ale obávam sa, že zajtra budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať,
budem plakať,
budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať,
áno obávam sa, že zajtra budem plakať,
budem plakať...
|