Keby na prázdnom dvore
unavený anjel pristál,
na stretnutie s tebou
by iste pristal.
Pod bránu ťažké krídla zložil,
pri tvojom úsmeve anjel by ožil.
Nie som anjel, krídla nemám,
neviem, čo sa vraví ženám,
ty vraj frázy nemáš rada,
v básňach blúdim, slová hľadám.
Moja Klára, moja Klára,
moja Klára, moja Klára.
Odkazy mi píšeš rúžom,
verím, že sa páčiš mužom,
jarný dážď ti vlasy zmáčal,
v taške nosíš biele mača.
Moja Klára, moja Klára,
moja Klára, moja Klára.
Nevadí, že trošku škúliš,
to sa stratí, keď sa túliš,
trochu z lásky, trochu z nehy,
tajne rátam tvoje pehy.
Moja Klára, moja Klára,
moja Klára, moja Klára.
Pozri ako hasne sviečka,
spánok pohladká ti viečka,
zlé sny vkĺznu tajnou bránou,
porozprávaš mi ich ráno.
Moja Klára, moja Klára,
moja Klára, moja Klára.
|