Tam kde ševelí, len vánok nesmelý
a v zlatom peli znie včelí roj.
Na podbiely spal sen nesmelý,
spali tam dva sny, sen môj aj tvoj.
Noc prikryla sladké sny dobrou vôňou.
Máj hviezdy s jazmínov na nebo dal,
ako vo sne išli sny za violou,
veď jej hlas obmäkčí aj srdcia skál.
Vo sne v ústraní, pustými ústami,
spolu vážili vôňu slov.
Zo sna pre nehu, pre nehu bezbrehú,
poslali svojich poslov, poslov zo snov.
Tam kde ševelí, len vánok nesmelý
a v zlatom peli znie včelí roj.
Na podbiely spal sen nesmelý,
dozreli v jeden sen tvoj i môj.
Kto chce vedieť o tom, čo prišlo potom,
nech vyčká noc a hľadá vo hviezdach,
ságu o lá- lá- lá, la lá- lá- lá,
la láske a jej hrách.
|