nechcem sa túlať mestom sám,s kým ale keď vrecká prázdne mám,nemôžem sediť celé dni doma,kým som ten týpek pre teba,čo má vždy niečo nové dary či básne čo túži len aby bolo ti krásne, urobím bodku , maličký zločin zapálim ??? a potom skočím.
Dajte už pokoj mojej duši, stále sa iba niečo musí, neberte mi môj súdny deň, po ňom už môžem to čo chcem.
Nemôžem bývať pod jednou strechou s rodičmi, bratom a nešťastnou tetou, netúžim splynúť v stratenom dave, stále si vravím ešte to pravé môže prísť ako z čistého neba ale už nevládzem milovať seba,zhodil som všetky záchranné pásy verím že hore niekto ma spasí.
Dajte už pokoj mojej duši, stále sa iba niečo musí, neberte mi môj súdny deň, po ňom už môžem to čo chcem.
Dajme už pokoj ľudskej duši, žiť medzi vlkmi krehká musí, neberte mi môj súdny deň po ňom už môžem to čo chcem.
|