Keď duch objíma človeka,
krásou žiari zďaleka,
aby tmy viac nebolo.
Aj les cestu pripraví,
sklonia hlávky púpavy,
keď už kráčaš okolo.
Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.
Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.
Svieť a buď mi svetlom v tmách,
naplň kalich po kvapkách,
ktorými sa umyjem.
Boh a predsa jeden z nás,
vprostred žatvy čistý klas,
čo ochutí túto zem.
Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.
Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.
Óóo, óóo, óóo ...
Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.
Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
