Raz Hmiráno na F#misvitaní
Gvzala som si dotyk Atvojich dlaní
Gnapila sa rosy z Atvojich úst
a Hmizáblesk duší zvolal: F#mi„Prosím už ma neopusť!“ Hmi, F#mi 2x
Raz ráno vyšlo svetlo
čosi nečakané v nás sa stretlo
a možno malo to byť práve tak
svet sa nás vždy nepýta a točí sa aj naopak
R:
Tak Hmihovor mi tie slová
čo menia ľudské životy
a z Gdvoch sa razom stane jeden vesmír
Aprerastáme do seba a vychádzame z ničoty
a Hminič už nikdy nebude tak F#miako predtým Hmi, F#mi 2x
Raz ráno keď slnko vyšlo
bez následkov sa to neobišlo
svet obrátil sa náhle hore nohami
a tráva ticho stonala a stromy hlasno volali
Raz ráno bola som iná
na nič predtým už si nespomínam
viem len že som pila rosu z tvojich úst
a ty si šepkal: „Láska, prosím už ma neopusť!“
R:
Tak hovor mi tie slová
čo menia ľudské životy
a z dvoch sa razom stane jeden vesmír
prerastáme do seba a vychádzame z ničoty
a nič už nikdy nebude tak ako predtým
R:
Tak hovor mi tie slová
čo menia ľudské životy
a z dvoch sa razom stane jeden vesmír
prerastáme do seba a vychádzame z ničoty
a nič už nikdy nebude tak ako predtým