PCod pražským Dmiorlojom stCáli tFuristCi,
otváralDmii ústa a na Pentaxoch clGonu,
hĺCadeli, cDmiiveli, žmCúrali, čFumelCi,
kComuže tDmií svätí Casi patrFia, kComu?
Šekové knižky hneď chceli vytiahnuť,
perečkom napísať príslušnú sumu,
vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ĺud
preinvestoval tu práce a umu.
My však svojich svätých, my ich nepredáme,
nepatria nikomu, sú naši spoloční,
čerstvo zmaĺovaní za vrátkami sedia,
majú dosť pohybu, sú totiž otoční.
|
Miloš Janoušek:
Paul Anka:
