Si moja halucinácia, si moje telo si, si moja duša si, si môj sen si, si celá moja noc, celý môj deň...a....
pozrí sa na toho chlapca, myslí na teba celé dni a večere, v bruchu ma motýle, v srdci má lásku a to drogy neberie, myslí len, nato ak za ruku ťa zoberie, von, kde dá ti bozk, kde dá ti krýdla on,
pohladí ti pery láskou, vezme ťa na miesta bez lásky neuzrené, spolu zo Sveta do Sveta kde sú veci predom neurčené, jeden ako druhý, dva konce, spajajúce stredy farby jednej dúhy, o ktorej sú legendy a báje,
ktoré nejestvujú bez dažďa a búrky, zaleží ak osud ťaha za figúrky, iba On vie dať šach, iba On vie dať mat, keď jeden druhému, spôsoby v hrudi atentát, on netúži dosťať, jeho debutát,
on nechce jeho zlato, fialový ametist, dostal veľa krát šťastie a lásku, zamknutú, za dvermi,
on spomína ak život ho bolel, keď horel, osud ho zovrel, on cíti skutočnú lásku, vie, že už dospel,
chyby nechce opakovať, on chce ťa vziať za ruky s pohľadom do oči, venvoať ti všetko to krásne ak ľuďia v minulom storočí, on dúfa, že tvoj pohľad neodbočí, je si vedomí, že bez teba tu rieku neprekročí, že bez teba na druhý breh nedoskočí.
on verí, že verí v to čo cíti, každy nádych, myšlienka na teba ho sýti, vidí, tvoje krásne modré oči, ktoré sú ak zafiry, safíry, z ktorých by sa Nafiri, najradšej napili, rozhodnutia ortieľov, pre neho si anjelom, ženou, fortieľom, pre neho si celým Svetom, nie snom ,bez cieľov, chce byť muž, nie hazardovať s láskou, nie znova lepiť srdce, izolačnou páskou, on chce byť s tou, zlatovláskou,
jeho úmyslom nie je byť zvodca, zradca, tvojho srdca, nechce byť pirátom šírych morí, chce mať len lásku, ktorá jeho moria tvorí...
On...vidí len teba...On....cíti..cíti len teba....každý jeho sen sa týka, týka sa len teba...On...nemiľuje žiadnu inú...len...teba....
On...vidí len teba...On....cíti..cíti len teba....každý jeho sen sa týka, týka sa len teba...On...nemiľuje žiadnu inú...len...teba....
On len práve cíti sa ak motýlik, On len vidí v tvojich očiach, blyšťať sa kryštálik, keď slzy pristáli, na jeho tvár, ktorú rezali, ak kryštáli, ktoré, rezať, prestali, keď, rozžiarila si temno, keď, dala si mu svetlo, nezburala jeho domino ale, doplnila farby - kolorit,
čím si ho do lásky tvorby, musela ponoriť, ak do mora dva uzle, On nevidí tmu ak nevidí zle, všetko je perfektné, ak v kúzle,
je to dokonalé, keď zapadajú do seba všetky puzzle, On už nechce viacej zažiť odrazy, hlasy srdca lásky duše, šepotu, priateľov ako temnotu, ktorý do života iba štebocú, čo do lásky dvoch prinášajú iba nemotu, prosíl Boha milion krát nech sa mu do vzťahu nemocú,
prešlo nespočet dní, nespočet rokov v blokoch, ako otlačký rúk, doby na oblokoch, vaše lode kotvia v rovnakých dokoch, je to len na osude, karme a vaších krokoch, On cíti sa ak v sne - On cíti strašne veľa, aj napriek tomu nechce hrať nasilu srdca tvojho majiteľa, prenajimateľa, tvojho tela, On chce cítiť pravú lásku ak od stvoriteľa, spasiteľa, tam hore lásky učiteľa, lebo iba jeho srdce s tebou tu pravú lásku zdieľa... |
