človek sa snaží oslobodiť si myseľ.
To ti povie každý a kto nie,to je nezmysel.
Ako dážd´ ruží,ktorý si rada mala.
Si v tom až po uši,za to si môžeš sama.
R:Padáš,čakáš.
Tak ako všade,aj tu vládnu nepokoje.
čo patrí inému je zrazu moje,tvoje.
Mohla si žiť v šťastí,ktorého si sa vzdala.
Za chyby sa platí,ved´ už nie si malá.
R:
Medzihra:Odháňam zdanie,ktoré sa vacia zas a zas.
Vidím v ňom ľudí,čo nechcú rásť.
R: |