1. Bojí sa spomínať, po tichu zaspávať
učí sa zabúdať, nechce viac nadávať,
aj keď len premýšľa, na svete stále sám
jedno vie však isto, v hlave ti ostáva.
R: Neverí tomu, že sama to prekoná,
divadlo ostáva, opona zapadá,
hľadá len nádeje ktoré už vyhasli,
všetky tie plamene zanechajú jazvy.
2. Na ľudí pozerá, oči len zatvára
spomienky prehráva, pomaly zabúda,
svet nie je pre nich dvoch, par riadkov prázdnych slôh
sám seba nepozná, plameň už vyhasol.
M: Už tomu neverí,
opona zapadá,
nádeje vyhasli.
|
