Do všetkých lavíc píšeš,
tak ako básnik,
že si sa do mňa práve,
trochu zbláznil,
do schránky nápad tajne dáš,
poď von
Až za jeden môj úsmev,
skladáš piesne zaľúbené,
tvoj pohľad cítim,
to všetko smieš,
lenže sa mýliš,
čo o mne vieš,
čo o mne vieš,
čo o mne vieš,
čo o mne vieš
Prvá z posledných vtávam,
strácam kľúče,
detské hry rada hrávam,
mám v nich hlúpe,
sú chvíle, keď chcem v kúte stáť
bez slov,
možno s chybami rátam ,
som zlý súper, tak cháp to tiež
píšeš mi lístky, to všetko smieš,
lenže sa mýliš,
čo o mne vieš
čo o mne vieš
čo o mne vieš
čo o mne vieš
čo o mne vieš
čo o mne vieš
čo o mne vieš
čo o mne vieš |