BCmiiele plachty vozov, dlhé karavány
čBas si schová v pamětCmii,
vietor plaché klíčky nových pokolení
rBozfúka a odletG7í,
tak nás to lG#áka hľadať zlaté rD#úna,
pramene NC#ílu, kameň mudrcCov,
až raz k nám prCmiíde, raz príde taká chvBí–a,
v duchu zas bCmiežíš s chlapcBami ulicCmiou.
Biele plachty lodí nové mapy krášlia,
čas nám zase ostarel,
fľaše stroskotancov blúdia v mútnych vodách,
obal z rias ich uzavrel,
tak nás to láka hľadať Eldorádo,
Yettiho stopy, koreň žeň-šenu,
len biela niť ti občas pripomína,
odkiaľ sa ťahá k priviazanému.
®: /: Tam nás to lG#áka, tam nás to vD#ábi,
tam nás to vG7olá, kde drieme svCmiet. :/
Staré mŕtve hradby sú zapadnuté v piesku,
letí nad ne kŕdeľ bocianov,
pútnici v svetle ohňov majú mĺkve oči,
hlas hyen sa vtiera do stanov,
tak nás to láka hľadať vodu v púšti,
Noemov koráb, svetlá majákov,
len jedno okno, keď tma sa zhora spustí,
svieti pre nás farbou rovnakou.
®:
|