Kde je naša viera,
prečo ľudia nedokážu čoilen trochu veriť, neveria pomaly ani v seba,
chýba im prosto viera v Boha,
veria najivne na osud, Teodory a somariny kolo toho, je to však najivita úbohá,
nemôžem pozerať sa de to všetko rúti sa,
to sa proste fakty sprosto nedá,
kráčaš večer po ulici a zaujala ťa tá uvolnená atmosféra,
šťastní ľudia, starajú sa o seba, no skutočnosti aj teba súdia
a rozoberajú ťa, je to ľudská povaha.
Mladí chalani, čo sa v láske sklamali, sú n adne, sú sklamaní,
neveria, že sa šetko zlé na dobré obráti, radšej si zapáli
a dúfa, že takto sa to samo spraví...
Nikotín už nepomáha, tak šahne po alkohole, netuší, že tým sa iba doj*báva,
po pivečku, po dvoch, po troch, mám tušáka, že buď sa domov nedostane,
a keď vobec tak jedine poštyroch, ale to vlastne jedno,
už zistil jak chutí pohára prázdne dno, že blbosť je piť, keď ti je blbo
a vobec piť alkohol, tam patrí aj drink, aj vodka, marhuľa aj pivo..
Alkohol je svinstvo, škoda každého týpka, čo si zvykol.
To isté ako opíjali Indiánov,
To isté ako byť opitý klamstvom od kamarátov.
RF:
A tak len na to čumím a pozorujem to,
ako sa ľudia niekam rútia,
sklamania je proste plné mesto,
ako sa ľudia niekam rútia, de to však nevie nikdo.
Rozumom to nepochopíš, to jedine srdcom.. ale musíš ho prve mať!
Pod 15-ročné ženské robia sa, že už sú veľké,
každá druhá zmachlená, každá druhá nosí minisukne.
Akobylen čakali a chalanov do sietí chytali, každého pýtali,
„kdo si do mňa šusne?“
Sú ešte mladé a najivné,
týpci však viacej rozumu majú,
vedia, čo sa potom stane,
čo potom s nimi a z nich bude.
Budú žiť možno v bohatstve a možno v búde,
možno v bolesti a možno aj v klude...
RF: 2x
A tak len na to čumím a pozorujem to,
ako sa ľudia niekam rútia,
sklamania je proste plné mesto,
ako sa ľudia niekam rútia, de to však nevie nikdo.
Rozumom to nepochopíš, to jedine srdcom.. ale musíš ho prve mať!
|
