Nevravte ľudia, že môžem,
nevravte ľudia, že rozdám majetok.
Ak nemáš, tak si to zožeň.
Čo vlastním, nedám, aj keď mám dostatok.
Nevravte ľudia, čo skrývam,
nevravte ľudia, čo strážim za plotom.
Zamykám skrýš, v ktorej bývam,
na druhých nepozerám, som despotom.
Čo hľadáš, o čom si snívaš?
Zas by ste chceli, čo mám.
Kam hľadíš, na čo sa dívaš?!
Nedávam, žijem s tým sám.
Nevravte ľudia, kam prídem,
nevravte ľudia, že skúpo pozerám.
Viem dobre, raz sa vám zídem,
budete prosíkať, kliať mi pri dverách. |