Tak čau,
tak už máš,
čo si chcel,
amen láska.
Tak čau,
je to fér,
nechať viac než dávaš,
amen láska.
Dážď,
monotónny dážď,
ešte chvíľu čítaj sám
Kvety zla.
Kým to vážne vzdáš,
kým to vzdáš,
kým tej láske dážď
poumýva tvár.
Kým to vážne vzdáš,
je to stále náš
príbeh návratov,
čo sa dávno stal,
ak chceš, príď.
Tak čau,
je to kríž,
zlomený,
amen láska.
Tak čau,
je to gýč,
také zvláštne vášne,
amen láska.
A smiech,
teatrálny smiech,
v negližé sú dávne sny,
kvety zla.
Kým to vážne vzdáš,
kým to vzdáš,
kým tej láske dážď
poumýva tvár.
Kým to vážne vzdáš,
kým je búrka v nás,
ešte stále šancu máš,
ešte raz
v nás nájsť
ten dôvod vážnych slov.
Á, á, á ....
Kým to vážne vzdáš,
príbeh náš,
nám dvom schúleným,
vyrozpráva dážď.
Kým to vážne vzdáš,
kým je búrka v nás,
stále šancu máš
ešte raz
so mnou späť ísť,
kým to vzdám.
|
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
Katarína Hasprová:
