Je bielo,
dobro sa dáva smelo,
tak trochu tuším,
Vianoce svedčia mojej duši.
Snehobiela,
na oknách umelecké diela
píše mráz,
snažíme sa spomaliť čas.
Zo striech počuť detský smiech,
je to tu zas,
dnes iba jedna zo všetkých trás
vedie domov.
Nič nechýba nám,
stačí, že sneží,
môj obraz našiel rám,
keď viem, že on v jasliach leží.
Nechýba nám,
z kostolných veží
počuť, že nik nie je sám
a smie len tak byť.
Biela,
radosť zabalená do papiera,
nekončí
ako pohľad do tvojich očí.
Biela,
hmm, podobá sa na anjela,
bez starosti,
len napiecť koláč pre hostí.
Zo striech počuť detský smiech,
je to tu zas,
dnes iba jedna zo všetkých trás
vedie domov.
Nič nechýba nám,
stačí, že sneží,
môj obraz našiel rám,
keď viem, že on v jasliach leží.
Nechýba nám,
z kostolných veží
počuť, že nik nie je sám,
počuť, že nik nie je sám,
počuť, že nik nie je sám
a smie len tak byť.
|
Slávka Tkáčová:
Slávka Tkáčová:
Slávka Tkáčová:
Slávka Tkáčová:
