Michal:
Som od teba len pätnásť tisíc krokov,
na míle bozkov, kúsok zelene,
veď už mohol by som poznať,
kedy chceš ma mať,
kedy zazvoniť a prísť,
kedy zostať stáť.
Zalíškam sa v prázdne,
že si démon premien,
zotavený si oheň
a ja zem.
Marcela:
Som od teba len pätnásť tisíc míľ,
na svetelný rok túžby vzdialená.
Spolu:
Každý z nás by vládal
preletieť tej dĺžky pol,
už nič nám nebráni,
osud rozhodol.
Hľaď mi do očí a vrav,
že príde výš,
znovu nad nami je dúha,
nad nami je nebeská skrýš,
jéé.
Nádherné je poznať
to, čo vchádza k nám,
aké meno tomu dáš,
ty a ja vieme, že
len príbeh písmen máš.
Ó, ó, nádherné
rána nesie nám,
sľúb mi objať, sľúb mi tiež,
že sa v tvojom náručí prebudím,
keď zhasne posledný z dní,
hmm, posledný z dní.
Marcela: Keď zhasne posledný z dní.
Michal:
Spieva soľ pre život plný sladkých lží.
Marcela:
I vec na dušu horkú sklamaním.
Michal:
Koľkokrát ho ničí skľúčenosť.
Marcela:
Vtedy chceš byť zas svoj kráľ.
Michal:
Ty ma chrániš a neverím ti,
neviem byť.
Spolu: Prekonáme bôľ i žiaľ,
vtedy vášeň do nás preniká,
keď mi viečka pohladíš,
znovu nad nami je dúha,
nad nami je nebeská skrýš,
jéé.
Nádherné je poznať
to, čo vchádza k nám,
aké meno tomu dáš,
ty a ja vieme, že
len príbeh písmen máš.
Ó, ó, nádherné
rána nesie nám,
sľúb mi objať, sľúb mi tiež,
že sa v tvojom náručí prebudím,
keď zhasne posledný z dní,
keď zhasne posledný z dní.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
