Mám len svoj vlastný tieň,
obzor dní je belasý
a náhle viem,
že už nič nepokazím.
To je všetko, čo ma zabolí,
že od šťastia si odvykám,
som stromom v údolí,
ktorý je v rozkvete sám.
Málo ti platím slzou za sny posledné,
za slová v kradmom objatí,
ešte vo mne znie
ten refrén rozohratý.
Dnes ktosi hľadá zadné dvierka
a teší sa náhodám,
dám mu dlaň a v nej vtáčie pierka,
nech vzlietne nad krídla brán.
A zrazu cudzí bude blízky,
tak ako je blízky tieň,
láska rozsýpa zlaté lístky,
hádam od šťastia nezomriem,
nezomriem.
Mám len svoj vlastný tieň,
obzor dní je belasý
a náhle viem,
že už nič nepokazím.
To je všetko, čo ma zabolí,
že od šťastia si odvykám,
som stromom v údolí,
ktorý je v rozkvete sám.
Dnes ktosi hľadá zadné dvierka
a teší sa náhodám,
dám mu dlaň a v nej vtáčie pierka,
nech vzlietne nad krídla brán.
A zrazu cudzí bude blízky,
tak ako je blízky tieň,
láska rozsýpa zlaté lístky,
hádam od šťastia nezomriem,
nezomriem.
Dnes ktosi hľadá zadné dvierka
a teší sa náhodám,
dám mu dlaň a v nej vtáčie pierka,
nech vzlietne nad krídla brán.
A zrazu cudzí bude blízky,
tak ako je blízky tieň,
láska rozsýpa zlaté lístky,
hádam od šťastia nezomriem,
nezomriem.
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
