Nieje na tom nič,
toto sú časy šialené štukujem lásku a v ústach necítim nič.
Je to ako jed mama má oči kalené belasým gélom
a há-harleye nad postelou.
Viem, mnohí tiež dýchajú, len z krátkych cigariet dym.
Tak čakaj ma v prízemí, kým z výšky nepriletím.
Jednohubky dní miznú v tme,
žiaden otčenáš nevie to vrátiť.
Krúžime nad priepasťou.
Milovanie nás ako smrť vezme do neba na malé čoro,
stále mu však neveríš.
Tak čakaj ma v prízemí, kým z výšky nepriletím.
Príď, zažiješ kúzla sny a šábes požehnaný.
Zdá sa že je zapísané,
tu v krivkách dlane,
to čo sa stane,
a drž ma pevne,
až do rána hááááááá.
Dokonalý svet nieje náš viac sa nekoná naivná párty,
túži zhasnúť a ísť.
Tak čakaj ma v prízemí, som génius, ovládam smiech.
Viem happyend úžasný, je funus halelujááá.
Tak čakám ťa v prízemí, ten výlet nezastavíš.
Viem, slnko nás nájde spať pod plášťom atlasovým.
|