Mám ťa plnú hlavu,
či bdiem a či spím,
pijem čiernu kávu,
dýcham modrý dym.
Blúdim po nábreží,
či prší, či sneží,
som iba s tebou,
inú nevidím.
Darmo sa myšlienke na teba bránim,
darmo si nahováram, že si iba sen,
po ktorom ráno zostane tak prázdno v dlani,
že tomu ani
veriť nechcem.
Stokrát vravím si, že o teba nestojím
a že tu ani nie je veľmi o čo stáť,
keď dávno viem, že nie som ideálom tvojim,
možno ti novým
budem sa zdať,
ak nepoviem, čo každý vraví ti tak rád.
Darmo sa myšlienke na teba bránim,
darmo si nahováram, že si iba sen,
po ktorom ráno zostane tak prázdno v dlani,
že tomu ani
veriť nechcem.
Stokrát vravím ti, ja o teba nestojím
a že tu ani nie je veľmi o čo stáť,
keď dávno viem, že nie som ideálom tvojim,
možno ti novým
budem sa zdať,
ak nepoviem, čo každý vraví ti tak rád,
čo každý vraví ti tak rád.
|