My dvaja dlaň dvakrát dva,
posteľ a stôl plný kníh,
na skrini kvet v starej váze,
dva páry rúk a nič v nich.
My dvaja dlaň pod strechou,
len ty a ja a pár snov,
zodraté džínsy a láska,
na stene pár plagátov.
Každý z nás mal tak trochu strach,
keď si sa ku mne potme vkrádal
a keď zastal si vo dverách,
tváril si sa ako kráľ.
Šťastie maličké ako hrach
nám čas pod nohy denne hádzal,
každý dotyk bol ako mach
a aj mráz ma v zime hrial.
My dvaja dlaň a viac nič,
snáď trochu strach z ďalších dní,
skriptá a v nich slová múdrych,
prednášky, skúšky a sny.
My dvaja dlaň dvakrát dva,
len ty a ja a pár kníh,
zodraté džínsy a láska,
dva páry rúk a nič v nich.
Každý z nás mal tak trochu strach,
keď si sa ku mne potme vkrádal
a keď zastal si vo dverách,
tváril si sa ako kráľ.
Šťastie maličké ako hrach
nám čas pod nohy denne hádzal,
každý dotyk bol ako mach
a aj mráz ma v zime hrial.
Bol to čas, keď každý z nás chcel tak málo,
bol to čas, keď nikto z nás nechcel nič.
Každý z nás mal tak trochu strach,
keď si sa ku mne potme vkrádal
a keď zastal si vo dverách,
tváril si sa ako kráľ.
Šťastie maličké ako hrach
nám čas pod nohy denne hádzal,
každý dotyk bol ako mach
a aj mráz ma v zime hrial.
Každý z nás mal tak trochu strach,
keď si sa ku mne potme vkrádal
a keď zastal si vo dverách,
tváril si sa ako kráľ.
|