Osud nám karty zamiešal, spojili sa naše cesty,
lenže teraz sa všetko končí!
Moje pocity a myšlienky
sú stále pri tebe,
som tvoj strážny anjel,
nikdy na teba nezabudnem!
Spomienky krásne v srdci nosím
a teraz mi odpusť prosím,
musím ísť, to je vôľa Božia,
viem, obaja sa trápime, topíme v slzách,
lenže s tým nič neurobíš
aj ked sa na hlavu postavíš!
Naše cesty sa spájajú
a zase rozchádzajú.
Božie mlyny melú, to je už tak,
musíme sa rozísť a povedať prepáč.
Viem, že to bolí,
je to v smutných tónoch počuť,
ale s tým človek nič neurobí,
je to osud.
Pamätáš na ten deň,
keď sme spolu išli do vysokej trávy?
Slnko bolo na obzore,
naše oči a ústa sa stretli,
svrčky cvrlikali
a všetko bolo ako má byť.
|